Článok: le parkour
Le-Parkour meeting v českej Ostrave
s Davidom Bellem a jeho tímom
Tento víkend (22.-24.76.)sa mala konať veľká udalosť. Parkourový meeting v českej Ostrave s Davidom Bellem a jeho tímom. Nakoniec Belle ani jeho ľudia neprišli (čuduj sa svete :P) ale napriek tomu to bola veľká udalosť pre všetkých zúčastnených. Organizátori šikovne improvizovali a pripravili naozaj vynikajúcu akciu. Ale pekne po poriadku.
Našlo sa aj pár nadšencov z našej hornatej krajiny, ktorí sa rozhodli ísť za svojim idolom a dobrodružstvom k našim západným susedom. Vzhľadom na to, že vo štvrtok ku nám zavítala víchrica cestovanie vlakom bolo dosť náročné na nervy, ale nakoniec sme to všetci v zdraví prežili;) V Ostrave nás na Hlavním nádraží čakala pôvabná dredatá Rachel, ktorá nás usmernila spolu so Zappom do miesta ubytovania. Po zriadení si brlohov na zemy v tanečnej miestnosti centra mládeže a krátkom zoznámení sme sa hneď presunuli ku nejakému kostolu, ktorý už bol v obliehaní mladších kolegov z Česka. Poskúšali sme si nejaké vaulty cez múriky, balanci na zábradlí, čo malo najlepšie roky už za sebou a došlo aj k nejakým flipom a cat leapom. Spoznal som sa so Števom zo Sabinovskej Freestyle crew, ktorý od začiatku bezkonkurenčne diktoval a tiež s mlaďasmi Mišom, Maťom, a ostatnými z BA. A samozrejme nesmiem zabudnúť na Miša z TN;)
Vytiahli sme foťáky a kameru, a začali fotiť a točiť nejakú action. Vychutnali sme si aj zaujímavú výmenu názorov s neznámou tetuškou, ktorej sa nepáčil náš inovatívny prístup k využívaniu chrámu Božieho:P Pravdaže je všetko zachytené na kamere aj s pamätnou vetou: „vy to tu tady všechno kur...íte!“:D
Usúdili sme, že bude rozumné dať na chvíľku pauzu , spravili sme nákup a presunuli sme sa do miestneho skateparku, kde sme zistili, že to predsa nie je nič moc pre parkouristov a tak sme sa po krátkej zastávke na lezeckej stene presunuli na strechu školy, kde sme si nemohli vynachváliť kvalitu práce pokrívačov. Odtiaľ sme sa stihli presunúť ešte do náprotivnej škôlky a tam ešte niečo pofotiť. Potom prišiel dážď a tak sme plný energie utekali na ubytovňu s radosťou v srdci, že sa konečne osprchujeme pod holím nebom. Ľuďom z náprotivnej reštaurácie to bolo síce divné, ale však sme v cudzej zemi a nik nás nepozná, tak prečo by sme si neurobili hanbu;D
V sobotu ráno sme po precitnutí a skonzumovaní posledných rožkov nasadli s Mišom do jeho modrého šípa a vybrali sa hľadať ČAS arénu, kde sa celé mecheche malo odohrávať. Po menších komplikáciách (kto mal vedieť že v Ostrave bude aj ČAS aj ČEZ aréna) sme sa dostavili na miesto činu a po hodinovom oneskorení organizátorov sme sa dostali konečne dnu, zaregistrovali sme sa, vyfasovali tričká a mohli si sadnúť a čakať, kým sa akcia rozbehne. Medzi časom sme už vedeli, že D. Belle nepríde a to ťažšie bolo čakanie na sedačkách, pričom sme sa museli nečinne prizerať ako nejaký poliaci skáču po prichystaných prekážkach. Po úvodnej reči prišla na rad ukážka zručnosti tých „nejakých poliakov“, z ktorých sa vykľuli nehorázne kvalitný traceuri, ktorí sa stali našimi sprievodcami pre tento deň. Na úvod nás však prekvapili asi 1 a pol hodinovou rozcvičkou, ktorá nám ukázala, že v našom tele sa ukrýva oveľa viac ako sme si mysleli. Všetci sme predpokladali, že po behaní, klikovaní, chodení po štyroch dopredu a dozadu, a skákaní cez arénu, už nebudeme schopný spraviť ani obyčajný lazy vault. Organizátori však ani tu nezlyhali a dotovali nás ochotne redbullmi:)
Po ukončení rozcvičky sme boli rozdelení do skupín podľa vekovej kategórie a zase raz som si uvedomil, že mladší už nebudeme:P zámerom bolo, že každá skupina bude na určitom stanovisku a bude sa postupne učiť rôzne moves. Vzhľadom na to, že už mám nejaký ten rôčik odskákaný, tak som túto možnosť zavrhol a pridal som sa k neposlušným ovečkám, ktoré behali od stanovišťa k stanovišťu. Napriek tomu som sa však dozvedel nové užitočné veci o technike niektorých trikov. Postupne som sa dal znova do kopy s bratmi zo SR, ktorý boli v iných kategóriách a začali sme skákať podľa chuti. Roman sa usilovne snažil všetko zachytiť na foťák, lebo kamera žiaľ už vypovedala ducha. Tréning bol prerušený obedom, kde sme cestovali na buse. Vykľula sa z toho vegetariánska reštika s vynikajúcou kuchyňou. Lanové centrum sa nekonalo pre nepriaznivé poveternostné podmienky, tak sme sa vrátili do arény, ešte niečo natočili, štandardne som nemohol odísť bez zranenia tak som si dofajčil členok a mŕtvy sme sa presunuli na ubytovňu.
Tam sme pozreli natočený a nafotený materiál a vybrali sa ešte do mesta na afterku, ktorá sa konala na Stodolnej ulici v Korze. Pekný barík so šikovnými čašníčkami a bufetom + pokec s traceurmi z Poľska a plzeňské pivko zaručili dobrú náladu. Cestou domov sme kúpili ešte nejaké hambáče, pochválili slečny, ktoré skladali letnú terasu, že sa dobre o seba starajú, potom cesta električkou bez lístka a vyhýbanie sa revízorom, a nakoniec polnočná naháňačka s veľkomestským zajacom.
Celkovo to bola veľmi podarená akcia aj napriek tomu, že hlavná hviezda neprišla, pospoznával som new ľudí a načerpal nové skúsenosti.
Tak dúfam, že o 2 mesiace zas.